Domov » Všetky » Lifestyle » Gastro » Od talianskych mníchov na slovenský stôl: Čo vieme o tajnej receptúre fernetu?

Od talianskych mníchov na slovenský stôl: Čo vieme o tajnej receptúre fernetu?

Od talianskych mníchov na slovenský stôl: Čo vieme o tajnej receptúre fernetu?

Zdroj: pixabay.com

#Fernet. Horký a tmavý. Medicína na žalúdok, fantastický s tonikom aj kávou a skvelý základ pre miešané drinky. To sú všetko vlastnosti, ktoré sa nám spájajú s typicky plzenským nápojom, ktorý má svoje korene v Taliansku a okrem bývalého Československa je nesmierne populárny tiež v južnej Amerike. Ako sa však fernet vyrába a čo ho tvorí?

Tajomstvo bylín

Fernet, na ktorý sme zvyknutí my, čiže ten český z Plzne, sa v mnohom líši od iných fernetov z celého sveta, presné receptúry sú totiž prísne chránené. Každopádne, základom fernetu z Česka je štrnásť bylín, väčšinu z nich musí firma dovážať a to napríklad z Kamerunu, Pyrenejí alebo Indonézie. Jedine harmanček rímsky pochádza priamo z Česka. Ďalšie známe prísady, ktoré prezrádza priamo výrobca Stock je koreň horca, chinínová kôra, vňatka zemežlče alebo pomarančová kôra. Stock tak spotrebuje 10 až 14 ton bylín ročne. Vo svete sa vo výrobe fernetu využíva tiež rebarbora, kardamon, aloe, myrha alebo šafran. Carat Distillery, jeden zo slovenských výrobcov využíva až 16 bylín, ktoré pochádzajú výhradne zo Slovenska. Každopádne, pravdou je, že kvalitný fernet by sa mal vyvarovať akejkoľvek chémie.

Od rastliny k nápoju

Byliny sa pri výrobe melú a následne putujú do rôznych maceracích nádob, v ktorých sa lúhujú spolu s kvalitným liehom. Tento proces trvá niekoľko týždňov. Tmavý bylinný lieh je pripravený asi po dvoch mesiacoch s tým, že nálev postupne tmavne, čím vzniká charakteristická farba fernetu. Tá sa ešte zvýrazňuje kulérom, karamelovým farbivom, ktoré poznáme napríklad z tuzemáku. Keďže takýto nálev by bol príliš silný, riedi sa vodou a tiež sa filtruje, aby bol číri. V Plzni sa chvália výnimočne mäkkou vodou, ktorá je známa aj z plzeňského piva a ktorá je údajne základným pilierom kvalitného fernetu. Samotné riedenie však proces nekončí. Fernet totiž ešte 6 až 7 mesiacov dozrieva v dubových sudoch. Potom môže byť liany do sklenených fľašiek. Riedený fernet má okolo 40 až 45%, jemnejší citrus okolo 30%.

Moment, na ktorý čakáme. #fernetstock #fernetcitrus #nazdravie #carovnymoment #uzsanalieva #juchu

A photo posted by fernetstockofficial (@fernetstock) on

Z Talianska do Československa

Fernet mal byť pôvodne liekom na podráždený žalúdok, aspoň tak to robili talianski mnísi, keď do liehu nakladali bylinky. Horká chuť sa totiž tradične nikdy nespájala s alkoholickým pôžitkom. Napriek tomu sa fernet vyrába už viac ako dve storočia. Za najdôležitejšieho muža fernetu v bývalom Československu je právom považovaný Lionello Stock, taliansky podnikateľ, ktorý rozširoval svoju sieť výrobní alkoholu po celej Európe. V 20. rokoch kúpil destilérku Plzeň – Božkov, kde sa podľa jeho receptúry fernet vyrába dodnes.

Počas protektorátu mu však bola fabrika ako židovi odobratá a aj keď sa mu podarilo prežiť druhú svetovú vojnu a dostal ju nakrátko späť do vlastníctva, nastupujúci komunistický režim mu ju znárodnil. Znárodnenie ale neuškodilo povesti ideálneho aperitívu. Akékoľvek ťažké časy mohli byť, fernet si v Česku a na Slovensku vždy našiel svojich fanúšikov, napriek tomu, že bol nedostatkovým tovarom. Inšpiroval však niekoľko fantastických pomenovaní. Vedeli ste, že fernet sa tiež môže volať černý švihák, lak na rakve, moč mrtvé asfaltérkymačkané štěnice, fermež, nafta alebo dech mrtvé milenky?

No a samozrejme nemôžme zabudnúť na to, že na legendárnom štatúte fernetu má najväčšiu zásluhu Braňo Mojsej.

Autor: #Filip